Najväčšou chybou súčasnosti sa stalo myslenie, že inflácia nemá nič spoločné s peniazmi

Tento týždeň čakajú svet zasadnutia dvoch najdôležitejších centrálnych bánk, ECB a Fedu. Obe by mali skončiť s nárastom sadzieb o štvrť percentuálneho bodu. V eurozóne by tak depozitná úroková sadzba mala dosiahnuť úroveň 3,75 percenta a v USA by základná sadzba mala siahať až k 5,5 percentám.

Kým v eurozóne sa ešte pred pár dňami hovorilo o zvýšení úrokov aj v septembri až na úroveň štyri percentá, už to také isté nie je. Najväčší jastrabi sa začali obávať o pokračujúce prudké spomalenie ekonomiky. Silnejúcu recesiu dokumentujú ekonomické dáta na takmer každodennej báze.

Naposledy to boli predstihové indikátory PMI, ktoré ukázali silný prepad európskeho priemyslu porovnateľný iba s úrovňami dosiahnutými počas covidu či globálnej finančnej krízy. Čo je negatívnejšie, prudko spomaľuje aj sektor služieb, ktorý ešte počas leta mala ťahať prebiehajúca dovolenková sezóna. Výsledkom sú rastúce očakávania pokračujúcej recesie až do konca roka.  

Jastrabi, ako holandský centrálny bankár Klaus Knot, začali tvrdiť, že ďalšie zvyšovanie úrokových sadzieb bude „závislé od dát“. Znie to vedecky a odborne, otázkou však je, od akých dát? Bohužiaľ, od tých zlých.

Najsilnejším nástrojom centrálneho bankára nie sú úrokové sadzby a ani kvantitatívne uvoľňovanie. Je ním manipulácia verejnej mienky so snahou podporiť spotrebu cez nárast dôvery v silnú ekonomiku. Keď však centrálny bankár skončí svoje pôsobenie na najvyšších pozíciách, jeho slovník sa častokrát razantne zmení.

Minulý týždeň to potvrdil bývalý guvernér centrálnej banky Spojeného kráľovstva Mervyn King, ktorý viedol monetárnu politiku krajiny v rokoch 2003 až 2013. V Bloombergovom podcaste Merryn Talks Money povedal pre mnohých ekonómov šokujúce slová.

Všetky centrálne banky robia veľkú chybu, začal. Problém je ale omnoho hlbší ako centrálne bankovníctvo. Pochádza totiž z ekonomickej profesie ako takej, kde akademická obec generuje veľké množstvo mladých talentov. Všetci sa ale učia tie isté teórie s cieľom, aby ich mohli aplikovať v budúcej lukratívnej práci pre centrálne banky.

Akademickí ekonómovia po celom tým upadli do skupinového sebaklamu, kde sa utvrdzujú v teóriách, ktoré sú preukázateľne chybné. Napríklad, ich ekonometrické modely predpovedajúce infláciu sú založené na aktuálnej miere nezamestnanosti a inflácie, čo sú samo o sebe oneskorené ekonomické dáta.

Keď na ich základe centrálni bankári nastavujú monetárnu politiku, jej účinnosť sa prejaví niekde v okolí 18 mesiacov až dvoch rokov. Znamená to, že iba teraz sa začína prejavovať prvý rast úrokov. Ak budú vo svojej politike pokračovať, zhruba o pol roka takáto politika vytvorí nielen recesiu, ale aj prudký pokles inflácie, očakáva M. King.

Tou najväčšou chybou, ktorú centrálni bankári robia, je, že nesledujú peniaze. Myslia si, že peniaze nemajú s infláciou nič spoločné. Inflácia však predstavuje stratu hodnoty peňazí, a je preto nezmyselné ich hodnotu ignorovať.

Tak, ako spravili ekonómovia chybu, keď ignorovali rastúce množstvo peňazí v obehu pri covide, tak teraz robia chybu, že ignorujú prudko prepadávajúce množstvo peňazí spôsobené vysokými úrokovými sadzbami.

V súčasnosti množstvo peňazí v obehu bezprecedentne prepadá z dôvodu zastavenia úverovania firiem aj domácností. To bude mať na ekonomickú aktivitu omnoho silnejší vplyv, ako centrálni bankári predpovedajú.

Historický kolaps úverov

Slová M. Kinga počas týždňa dokumentoval prepad úverovej aktivity v eurozóne. Prieskum ECB o pôžičkách ukázal, že dopyt po úveroch zo strany firiem sa prepadol najviac počas celej histórie merania – viac ako počas globálnej finančnej krízy, dlhovej krízy či covidu.

Pokles objemu poskytnutých úverov bol „omnoho väčší“, ako banky očakávali, keď sa znížil o 42 percent. K tomu treba pripočítať prepad hypotekárnych úverov, ktorý na ročnej báze poklesol o 47 percent a spotrebných úverov, ktorých objem poklesol o 12 percent.  

Kým spotrebitelia míňali peniaze usporené počas pandémie, ekonomická aktivita sa držala a spolu s ňou aj pomerne vysoká zamestnanosť. Recesia, o ktorej sa stále hovorilo, neprichádzala. Avšak podľa viacerých ukazovateľov už spotrebitelia svoje úspory minuli. Naopak, na úrokoch platia stále viac, čím ďalej obmedzujú svoje výdavky. A tie obmedzujú aj vlády.  

Ekonomická aktivita sa preto ďalej prepadá a čoskoro bude nasledovať aj zamestnanosť. Keď firmy začnú prepúšťať vo väčšom meradle, dezinflácia a mierna recesia sa zmenia na deflačnú recesiu. A to všetko za prispenia nepochopenia ekonómov, ako inflácia vzniká a zaniká. V takejto situácii by bolo prekvapením, keby sa k recesii nepripojila „nepredvídateľná finančná nehoda“ podobná tej z marca.  

Centrálni bankári však budú stále tvrdiť, že situáciu majú pod kontrolou. V druhej polovici roka sa ukáže, či to tak skutočne je.

 

Zdroj. www.trend.sk