Následky zlých politických rozhodnutí budú cítiť Slováci až do jesene

Koncom júna Eurostat zverejnil dáta spotrebiteľskej inflácie v eurozóne. Jej hodnota klesla na 5,6 percenta, čo je najnižšia úroveň od začiatku vojny na Ukrajine. Avšak nie všetky krajiny sa môžu tešiť z jej razantného poklesu. Určite nie Slovensko.

S Infláciou na úrovni 11,3 percenta ide o dvojnásobne vyššie tempo rastu spotrebiteľských cien ako v eurozóne. Zároveň, je jedinou krajinou s pretrvávajúcim dvojciferným rastom. Slovensko je inflačným rekordérom zo všetkých 20 krajín eurozóny, keď predbehlo aj všetky baltské krajiny.

Práve tie boli dlho lídrom v raste cien, no posledný mesiac ich inflácia prudko poklesla. Slovensko tento pokles nekopíruje, čo naznačuje, že s domácou infláciou niečo nie je v poriadku.

Kde leží problém, potvrdili až stredajšie dáta cien výrobcov. Kým index spotrebiteľských cien (CPI) meria ceny, za ktoré nakupujú spotrebitelia, index cien výrobcov (PPI) ukazuje ceny, za ktoré nakupujú výrobcovia. Pre pochopenie inflácie to má zásadný význam.

Firmy v eurozóne v auguste a septembri minulého roka nakupovali drahšie až o takmer 50 percent. Tie časy sú však už dávno preč. Momentálne pod vplyvom slabej domácej ekonomiky a globálneho prepadu cien komodít ceny vstupov medziročne poklesli – prvý krát od konca roka 2020.

Kým však v niektorých krajinách už firmy nakupujú lacnejšie až o desatinu, v iných krajinách ceny stagnujú, v niektorých ešte rastú, no v jednej rastú stále vysokým tempom. Slovensko je v raste cien výrobcov extrémom, keď firmy platia na vstupoch o 20 percent viac ako pred rokom.

Ceny výrobcov na Slovensku dlhodobo rástli rovnakým tempom ako v eurozóne. Zmena sa začala prejavovať od augusta, kedy sa európsky PPI zastavil na úrovni 50 percent, na Slovensku ale pokračoval v raste a dosiahol maximum v septembri na úrovni 72 percent.

Čo je pre Slovensko horšie, pokles tempa PPI bol iba mierny. Kým ceny výrobcov v eurozóne sú už medziročne záporné, na Slovensku stále rastú, čo následne zvyšuje aj spotrebiteľské ceny. Inak povedané, inflácia na Slovensku je poháňaná rastúcimi cenami vstupov, ktoré platia firmy.

Čo je toho dôvodom, ukazuje štruktúra cien výrobcov.

Najväčší rozdiel v sektoroch, ktoré sleduje index cien výrobcov, je v cenách dodávateľov elektrickej energie, plynu a tepla. Kým v eurozóne subindex týchto cien je už o 26 percent nižšie ako pred rokom, na Slovensku je stále vyššie o 93 percent. Ide o extrémny cenový rozdiel.

Ten je do značnej miery spôsobený šokom, ktorý spôsobila energetická kríza pri dlhodobom naviazaní sa krajiny na ruské zdroje. Toto vysvetľuje vysokú výšku energetickej inflácie aj v ostatných postkomunistických krajinách. Avšak zďaleka nevysvetľuje, prečo ceny vstupov na Slovensku ostávajú stále tak vysoko.

Na konci mája ÚRSO zverejnil prieskum cien a cenníkov za neregulovanú cenu dodávok elektriny a plynu. Úrad sa zameral na ceny pre koncových odberateľov elektriny a plynu v segmente menších  a stredných odberateľov s ročnou spotrebou elektriny od 30MWh a plynu od 100 MWh, na ktorých sa nevzťahujú regulované ceny.

„Úrad eviduje pomerne malú ‚pružnosť‘ cien a cenníkov za neregulovanú dodávku elektriny a plynu pre odberateľov v SR v nadväznosti na klesajúce trhové ceny energií. Aktualizácia verejne dostupných cenníkov za neregulovanú dodávku elektriny a plynu je z pohľadu úradu nedostatočná a úroveň ponúkaných cien je pomerne vysoká v porovnaní s prevládajúcimi trhovými cenami ako aj s cenami neregulovanej dodávky elektriny a plynu v okolitých krajinách,“ píše sa v správe.

Dáta ÚRSO hovoria o rovnakom probléme – kým v okolitých krajinách ceny elektrickej energie klesajú a dosahujú úrovne zhruba 200 eur za megawatthodinu, na Slovensku sa držia na dvojnásobne vyššej úrovni, okolo 400 eur za MWh. Situácia s plynom je o čosi lepšia, no stále sú na Slovensku ceny vyššie ako v okolitých krajinách.

Aj keď ÚRSO tvrdí, že je treba posilniť dohľad, konkurenciu aj práva odoberateľov, problém môže ležať inde. Pohľad na Finstat totiž ukazuje, že aspoň čo sa týka minulého roka, odoberatelia nezaznamenali žiadny významnejší nárast ziskov, čo je pomerne paradoxné.

Najväčší dodávatelia elektrickej energie (ZSE, Stredoslovenská energetika a Východoslovenská energetika) zaznamenali ale dramatické navýšenie nákladov z takmer troch miliárd eur v roku 2021 na takmer päť miliárd eur v roku 2022.

Znamená to, že obstaranie elektrickej energie ich stálo o dve miliardy eur viac ako pred rokom. Inak povedané za energiu vynaložili o 70 percent peňazí viac, aj keď jej spotreba na Slovensku pravdepodobne poklesla.

Toto číslo je znepokojujúce. Keby totiž nakupovali elektrinu na spotovom trhu priebežne počas roka, ich náklady by vzrástli iba o 33, nie o 70 percent. Znamená to, že dodávatelia elektriny nakúpili energiu za veľmi vysoké ceny a teraz svoje náklady rozpúšťajú do ekonomiky, čo spôsobuje tlak na rast cien.

Dôvody, prečo to tak je, naznačil energetický expert KDH Andrej Žiarovský, ktorý pripomenul, že ako štandardný rámec pre výpočet elektrickej energie stanovil pôvodne rezort hospodárstva prvý polrok kalendárneho roka, z ktorého sa malo vychádzať v rokoch 2022 aj 2023.

Avšak 10. júna 2022 nariadil podľa hnutia vtedajší štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek, aby novým referenčným rámcom bol druhý a tretí mesiac tretieho kvartálu, kedy ceny na burze presahovali 5500 eur za MWh. „Toto je príčinou toho, prečo nám napriek všetkým sľubom chodili a stále ešte chodia vysoké faktúry za elektrinu,“ dodal A. Žiarovský.

Z pohľadu na infláciu je zrejmé, že pri cenách energií to neskončilo. Tieto skúsenosti vyvolávajú mnoho otázok o tom, či a ako by mala byť fungovať cenová regulácia v tak kľúčovom segmente, ako je energetika.

 

Zdroj: www.trend.sk