Úrokové sadzby nemajú na mieru inflácie tak veľký vplyv, ako by si centrálni bankári želali

Posledné týždne prezentujú britské médiá dramatickú situáciu v domácej ekonomike. Po vysokých cenách energií z minulého roka teraz kvári domácnosti prichádzajúca hypotekárna kríza. Rast úrokových sadzieb podľa think-tanku Institute for Fiscal Studies spôsobí, že pre viac ako milión domácností sa hypotekárne splátky navýšia minimálne o 20 percent ich disponibilného príjmu.

Na rozdiel od Švédska, kde nie sú dlžníci chránení pred rastom úrokových sadzieb dlhšími fixáciami, v Spojenom kráľovstve sa budú úrokové sadzby refixovať iba postupne. S každým novým kvartálom bude stovky tisíc dlžníkov vystavených skokovému navýšeniu hypotekárnych splátok.

Tieto obavy ešte znásobili stredajšie dáta, ktoré ukázali, že inflácia ostáva omnoho väčším problémom, ako by si politici želali. Miesto poklesu májovej inflácie ale prišlo vo Veľkej Británii k jej stagnácii na najvyššej úrovni zo všetkých krajín G7.

Okrem tvrdohlavo vysokej hlavnej inflácie na úrovni 8,7 percenta, k novej inflačnej panike prispela jadrová inflácia, ktorá vzrástla na 31-ročné maximum 7,1 percenta. Tieto nepekné čísla výrazne zvýšili očakávania, že Bank of England bude pokračovať v zvyšovaní úrokových sadzieb, čím ďalej zhorší hypotekárnu situáciu mnohých domácností.

Hneď po inflačných dátach peňažné trhy plne započítali rast úrokov na úroveň šesť percent a zvýšili šancu, že už vo štvrtok BoE navýši sadzby o pol percenta. Momentálne centrálna banka zvyšovala úroky 12-krát po sebe od 0,1 k 4,5 percentám.

Práve v tomto momente sa začínajú ukazovať dôvody pretrvávajúco vysokej inflácie a jej následky. Pretože rast inflácie je len začiatkom problémov, ktoré budú mať pre britskú ekonomiku fatálne dôsledky. A viac menej naznačia, kam sa bude vyvíjať aj situácia na Slovensku.

Paradoxne, BoE bola prvá hlavná centrálna banka, ktorá začala úrokové sadzby zvyšovať na konci roka 2021. Spravila tak tri mesiace pred Federálnym rezervným systémom a sedem mesiacov pred ECB. Zjavne to nestačilo. A rovnako zjavne to ukázalo, že vyššie úrokové sadzby nemajú na mieru inflácie zďaleka tak veľký vplyv, ako by si centrálni bankári želali.

Napriek tomu, že ceny pohonných hmôt v krajine poklesli, inflácia ostala stabilná. Dôvod je pomerne zábavný. Je ním výrazné zvýšenie cien leteniek, dovoleniek, hudobných podujatí, hier a hračiek. Spojené kráľovstvo potvrdilo, že po rokoch pandémie, ľudia potrebujú zábavu, nech stojí, čo stojí. Vysoké ceny dovoleniek a leteniek sú len jednou z radovánok.

Túžba baviť sa je momentálne hlavným ťahúňom inflácie, a nielen v Spojenom kráľovstve. Isté však je, že s tým, ako reálne príjmy domácnosti klesajú, klesajú s nimi aj úspory a výdavky. Toto leto môže byť zábavné, no jeseň už takou nebude. Inflácia služieb bude mať preto iba krátkodobý charakter.

Kým výdavky na zábavu rastú všade na svete a mierne brzdia pokles inflácie, jej relatívne mierny pokles v Spojenom kráľovstve má inú príčinu. Tú trefne pomenoval bývalý guvernér centrálnej banky Mark Carney.

„Dlho pred brexitom sme varovali, že prinesie negatívny ponukový šok, čoho dôsledkom toho bude slabšia libra, vyššia inflácia a slabší rast. Nemám z toho radosť, ale hovorili sme to,“ povedal M. Carney. A ukázal, že za vysokú britskú infláciu môže najmä ponukový šok.

Ponukový šok vo forme drahších energií, nižšieho importu tovarov aj práce, úzkych dodávateľských hrdiel, ale aj slabšej libry - za to všetko môže brexit. Britská ekonomika stagnuje už štyri kvartály po sebe, keď na ňu doľahli všetky tieto šoky viac, ako na ktorúkoľvek inú ekonomiku.

A keďže ide primárne o ponukový šok, centrálna banka so zvyšovaním sadzieb poklesu inflácie príliš nepomôže. Pomôže však krachom mnohých domácností, firiem a možno aj finančných inštitúcií. V máji vyskočil počet firiem v platobnej neschopnosti o 40 percent, čo prekonalo aj obdobie pandémie.  

Trh práce sa zatiaľ drží, keď firmy hromadia pracovníkov, aj keď ich nepotrebujú, ale obávajú sa, že ich už následne nedokážu získať späť. Avšak pri takto vysokých úrokových sadzbách budú musieť začať skôr či neskôr prepúšťať. Už teraz je na londýnskej burze 12 percent spoločností, ktoré je možno nazvať ako zombie firmy. Ich splátky dlhu sú vyššie ako čistý cash flow.

Inflácia nebola jediný problém, ktorý v stredu vyšiel na povrch. Vládny dlh po prvý krát od roku 1961 prekonal úroveň HDP. Vyššie úroky tak nepredražia iba splátky dlhu domácnosti a firiem, ale aj vlády. Vyššia inflácia ju bude stáť stovky miliónov libier nad očakávané úrokové výdavky. A ďalej zhorší pozíciu premiéra Rishiho Sunaka, ktorý sľúbil, že zatočí s dlhom aj infláciou.

Paradoxne, vládny deficit na úrovni päť percent HDP v minulom roku sám o sebe výrazne prispel k rastu inflácie. Zníženie vládneho dlhu síce pomôže inflácii, no nie popularite premiéra. A tak sa ďalšia vláda a ďalšia centrálna banka dostávajú medzi mlynské kamene.

Zdroj: www.trend.sk