Prečo je ťažké predpovedať ďalšie kroky Federálneho rezervného systému.

Niekto by si mohol myslieť, že predpovedanie ďalších politických krokov americkej centrálnej banky bude už jednoduchšie, keďže desaťkrát za sebou zvýšila úrokové sadzby, celkovo o päť percentuálnych bodov. Avšak mám podozrenie, že len málokto, ak vôbec niekto, vie s istotou, čo Fed urobí na svojom zasadnutí 13. a 14. júna – dokonca to nevie ani samotný Fed.

Za posledné dva týždne predstavitelia najvplyvnejšej centrálnej banky sveta signalizovali celý rad možných krokov, od opätovného zvýšenia sadzieb až po „pozastavenie“ alebo „preskočenie“ tohto kola a obnovenie procesu sprísňovania menovej politiky v júli. Jeden predstaviteľ Fedu dokonca naznačil, že pre túto inštitúciu bolo možno lepšie ani nezvýšiť sadzby na poslednom májovom zasadnutí.

Je ťažké určiť, ako Federálny rezervný systém nakoniec o svojej momentálnej politike rozhodne, a to z dvoch hlavných dôvodov. Ide totiž o centrálnu banku, ktorá je v nezvyčajne funkčnom hospodárstve nadmerne závislá od hodnotenia makroekonomických údajov; a čo je väčší problém, chýba jej pevný strategický základ.

V prípade najbližšieho zasadnutia Fedu bude veľa závisieť od údajov o zamestnanosti a inflácii, ktoré budú zverejnené v dňoch pred stretnutím Federálneho výboru pre voľný trh (FOMC), ktorý stanovuje menovú politiku. Podľa posledných dostupných údajov by ich nové dáta mali pravdepodobne opäť priviesť k zvýšeniu sadzieb. To však nie je to, čo by som urobil ja, keďže si myslím, že by americká centrálna banka mala zaujať sekulárnejší a strategickejší prístup k menovej politike.

Je lákavé pripisovať široké spektrum názorov medzi predstaviteľmi Fedu meniacim sa ekonomickým a finančným podmienkam. Koniec koncov, americká sága o dlhovom strope a otrasy bankového systému ešte viac skomplikovali už aj tak neisté vyhliadky rastu a inflácie na celom svete.

Ale toto vysvetlenie je príliš úzke a je nepravdepodobné, že obstojí v skúške času. Skutočný dôvod, prečo máme toľko zmätkov v monetárnej politike, je, že Fed sa spolieha na nevhodný politický rámec a zastaraný inflačný cieľ. K obom týmto problémom sa za posledné dva roky pridalo množstvo chýb (v analýze, prognózovaní, komunikácii, politických opatreniach, regulácii a dohľade).

V súčasnosti existuje všeobecná zhoda, že Fed spadol do jamy, ktorú si sám vykopal, keď nezvládol kritické počiatočné reakcie na návrat inflácie. Politici sa odvtedy snažia dostať z nej von. Najprv Fed nesprávne charakterizoval infláciu ako „prechodnú“ po väčšinu roka 2021, a to napriek množiacim sa dôkazom o opaku a varovaniam popredných ekonómov. Potom reagoval až príliš nesmelo, keď predseda Fedu Jerome Powell koncom novembra 2021 uznal, že „pravdepodobne je vhodný čas zrušiť slovo ,prechodné' a pokúsiť sa jasnejšie vysvetliť, čo má Fed na mysli.

Tieto dva nesprávne kroky znamenali, že Fed bude musieť dohnať stratu svojej nečinnosti, o čo sa snaží zavedením najkoncentrovanejšieho zvyšovania sadzieb za posledné desaťročia. Takéto veľké a náhle sprísnenie však vytvára významné riziká pre ekonomický rast a finančnú stabilitu. Proces tohto dobiehania prišiel ale až príliš neskoro na to, aby zabránil inflačným tlakom migrovať z tovarového sektora do sektora služieb a do miezd. Tento vývoj spôsobil, že jadrová inflácia (ktorá ignoruje volatilné ceny potravín a energií) je tvrdohlavejšia a menej citlivá na zvyšovanie sadzieb, čím sa ďalej zvyšuje riziko ďalších chýb v monetárnej politike.

Táto sekvencia historických udalostí tiež vysvetľuje, prečo sa zdá, že spektrum názorov predstaviteľov Federálneho rezervného systému je široké, pokiaľ ide o nadchádzajúce kroky menovej politiky. Keďže premeškali na plno otvorené okno na implementáciu najlepšej možnej reakcie, ocitli sa v močiari druhotnej reakcie, kde každá možnosť zahŕňa vysoké riziko vedľajších škôd a neúmyselných následkov.

Ak Fed v júni zopakuje navyšovanie sadzieb, zvýši tým riziko uvrhnutia ekonomiky do recesie a znovu oživenia finančnej nestability. Ak ich nezvýši, tak riskuje, že stratí ďalšiu dávku dôveryhodnosti – problém, ktorý je zväčšený nadmernou závislosťou Fedu na oneskorených makroekonomických dátach pri realizácii politiky, ktorá pôsobí s oneskorením.

Mám podozrenie, že ak ďalšie kolo makroekonomických dát z amerického trhu práce a spotrebiteľských cien aj naďalej prekvapí svojou silou, Fed v júni oznámi ďalšie zvýšenie sadzieb. Ale bez ohľadu na to, ako sa rozhodne, jeho najvyššou prioritou by v súčasnosti malo byť využitie niekoľko nasledujúcich mesiacov na riešenie štrukturálnych nedostatkov, ktoré viedli k súčasnému neporiadku. To znamená nielen prepracovať rámec menovej politiky a interne posúdiť vhodnosť inflačného cieľa, ale aj riešiť jeho inštitucionálnu izolovanosť, nedostatok kognitívnej diverzity a nízku mieru zodpovednosti za svoju politiku.

Zdroj: www.trend.sk