Posledné roky, ktoré boli poznačené pandémiou, vysokou infláciou, vojnou na Ukrajine a následne aj energetickou krízou, spôsobili ťažkú finančnú situáciu pre jednotlivcov, firmy, ale aj štát. Vláda Slovenskej republiky si v ťažkých časoch osvojila postoj „záchrancu“. Snažila sa Slovákom pomôcť zvládnuť zložité obdobie, no pozabudla pri tom na to, aký vplyv budú mať populárne štedré opatrenia na ďalší vývoj krajiny a hlavne rozpočtu verejných financií. Dnes je stav taký, že Slovensku reálne hrozí bankrot.
Slovensko ohrozuje bankrot najviac zo všetkých štátov EÚ
Podľa najnovších dát, ktoré zverejnila Európska komisia v apríli 2023, je stav verejných financií na Slovensku najhorší zo všetkých členských štátov Európskej únie a Slovensko je tak najviac ohrozené bankrotom.
Tejto téme sme sa nedávno venovali aj v článku Zadĺženosť Slovenska je najvyššia v celej histórií. Ako sa bude dlh ďalej vyvíjať?
Prognóza zadĺženia Slovenska vyzerá hrozivo
Verejný dlh na Slovensku dosahuje rekordné hodnoty a predpovede jeho ďalšieho vývoja sú alarmujúce. V minulom roku, dosiahol štátny dlh úroveň 57,8 % HDP. V dlhodobom horizonte sa však za súčasných podmienok verejný dlh Slovenskej republiky dostane až na 360 % HDP. To by prekonalo aj slávny grécky dlh, ktorý je dnes na úrovni 227,22 % HDP. Úplne najhorší pomer verejného dlhu k HDP na svete má aktuálne Japonsko a to 298,55 %.
V nedávnom článku sme vás informovali o tom, že Slovensko má po Bulharsku najnižšiu životnú úroveň v EÚ
Okrem nezodpovedných vládnych výdavkov na stav slovenskej ekonomiky vplýva aj veľmi vysoká inflácia, najnižšie reálne mzdy za posledných 20 rokov, aj vysoké úrokové sadzby.
Pre čitateľov sme vytvorili Discord komunitu, kde každý deň prispievame s hodnotným obsahom. Pridaj sa cez tento odkaz. Tie najaktuálnejšie novinky sleduj na našom Instagrame a Facebooku.
Za možný bankrot je zodpovedná slovenská vláda
Každá vláda sa rada pochváli populárnymi opatreniami. Keď sa rozdávajú ľuďom peniaze, vláda v tom vidí hlavne voličské hlasy v ďalších voľbách. No výdavky štátneho rozpočtu je potrebné aj kompenzovať zvýšením jeho príjmov. Zvyšovaním daní by si ale vládnuce strany voličov znova nezískali a preto sa snažia túto úlohu vždy radšej prenechať svojmu ďalšiemu nástupcovi.
Súčasná poverená vláda Eduarda Hegera v Programe stability Slovenskej republiky na roky 2023 až 2026 došla k záveru, že je nevyhnutné čím skôr konsolidovať verejné financie. No aj napriek tomu sa táto vláda neplánuje podieľať na zvyšovaní daní, či škrtaní vládnych výdavkov. Práve naopak, stále sa venuje opatreniam, ktoré stav verejných financií len zhoršujú.
Nedávno sme vás informovali o tom, že každá firma na Slovensku, môže získať od štátu príspevok na energie. Aj keď v súčasnosti MMF odporúča, aby členské štáty Európskej únie postupne obmedzovali tie opatrenia, ktoré sú zamerané na zmierňovanie dopadov vysokých cien energií na obyvateľstvo.
Poverený predseda vlády nevidí problém v stave verejných financií na Slovensku
Pre TASR na tému zadĺženia Slovenska sa Eduard Heger vyjadril, že “Slovensko plní maastrichtské kritériá, za rok 2022 má deficit 2,04 % v porovnaní s (maastrichtskou) hranicou 3 %. Zároveň má Slovensko dlh pod hranicou maastrichtských kritérií na úrovni 57,8 % HDP. Jasne sa teda potvrdilo, že nie je pravda, že rozvraciame verejné financie. A nie je ani pravda, že bohapusto zadlžujeme občanov Slovenskej republiky.“
Stav verejných financií na Slovensku je podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v pásme ohrozenia
Na Slovensku pôsobí ako dozorný orgán Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorej úlohou je ochrániť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. A teda dohliadať na to, aby kroky vlády v oblasti financií, neohrozili štátny rozpočet a aj celé fungovanie krajiny.
„Rada konštatuje, že dlhodobá udržateľnosť verejných financií nebola ani v roku 2022 dosiahnutá. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol 5,5 percenta HDP, čo znamená, že verejné financie sa dostali do pásma vysokého rizika,“ uvádza RRZ vo svojej správe.
RRZ kritizuje vládu, že ňou zadefinovaný cieľ zníženia deficitu rozpočtu pod 3 % HDP je nerealistický. Upozorňuje, že v Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025, chýbajú konkrétne opatrenia, ktoré by viedli k naplneniu stanoveného cieľa. Pri schválených opatreniach sa podľa RRR zníži schodok verejných financií len na 4,5 % HDP do roku 2025.
Zdroj: www.trend.sk