Zlato prekonalo magickú hranicu päťtisíc dolárov za uncu. Potešilo tak nielen investorov, ale aj makroekonómov. Cenný kov totiž už dávno nie je len investičnou triedou, ale aj významným rezervným aktívom.
Práve snahy diverzifikovať riziko, zvýšiť odolnosť proti výkyvom iných aktív či ochrániť sa pred geopolitickou situáciou sa podpísali pod prudký rast ceny žltého kovu v uplynulých dva a pol rokoch.
Kým na jeseň roku 2023 sa cena zlata chystala prekročiť hranicu dvoch tisícok dolárov – vtedajšie historické maximum, dnes je už na dvaapolnásobku.
Prudký rast
„Zlato sa posunulo z pozície cyklickej komodity do role geopolitického a menového poistného aktíva,“ hovorí analytik 365.bank Tomáš Boháček. Vysvetľuje to podľa neho fakt, že sa kov udržiava na aktuálnych vysokých cenových úrovniach aj po mimoriadne silnom raste v predchádzajúcom roku.
Zlato si vlani pripísalo 70 percent a v pondelok 26. januára sa jeho cena nakrátko prehupla cez 5100 dolárov. Podľa Boháčka je dôvodom kombinácia geopolitického napätia a strategického správania centrálnych bánk.
Práve centrálne banky sú jedným z hlavných činiteľov, ktoré sa podpísali pod rast ceny žltého kovu. Považujú ho totiž za spoľahlivejšie rezervné aktívum než americký dolár, ktorý vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa cieľavedome oslabuje.
Ponuka zlata je obmedzená. Poskytuje teda ochranu pred infláciou. Navyše to centrálnym bankám dáva väčší manévrovací priestor pri prípadných krízových udalostiach.
Intenzívne nákupy centrálnych bánk
V uplynulých troch rokoch kupovali celosvetovo centrálne banky zhruba tisíc ton žltého kovu ročne, čo bolo zhruba dvojnásobne viac ako dlhodobý priemer. Medzi intenzívnych kupujúcich patrila napríklad India, Poľsko alebo Uzbekistan.
Ako uviedol Bloomberg, tempo kumulácie zlata v centrálnych bankách sa zdvojnásobilo najmä po tom, ako USA a ich západní spojenci uvalili na Rusko prísne sankcie po jeho invázii na Ukrajinu v roku 2022, čo „zdôraznilo politické riziko držby aktív denominovaných v dolároch a eurách“.
Zmrazenie ruských devízových rezerv v objeme zhruba 300 miliárd dolárov západnými krajinami tak vyslalo signál, že dolárové aktíva už nie sú bezrizikové. Takto to chápali najmä krajiny opozičné voči tradičnému Západu, napríklad Čína, India a Turecko.
Zlato sa tak stalo strategickou komoditou. Krajina, ktorá ho vlastní, je viac pripravená na riziká. S tým súvisí aj ďalšia podstatná zmena uplynulých rokov. Kým donedávna sa vlastníctvo zlata nie vždy zhodovalo s potrebou jeho fyzického držania, aktuálne sa to mení.
Snaha zamknúť zlato do domáceho sejfu
Krajiny sťahujú svoje zlaté rezervy zo zahraničných depozitárov. Tradične najväčšími strážcami zlatých rezerv sú Bank of England a americký Fed. Mnohé krajiny si však teraz svoje depozity sťahujú domov.
Napríklad Srbsko od roku 2019 svoje zlaté rezervy viac ako zdvojnásobilo, keď získalo 36 ton a dnes vlastní zhruba 51 ton zlata. Ďalším posunom je snaha mať ho pod svojou kontrolou.
Ešte donedávna mali Srbi zlato uložené v depozitoch v Británii a vo Švajčiarsku. V roku 2021 ho však začala tamojšia centrálna banka repatriovať domov.
Dnes je takmer všetko na území krajiny. Výnimku predstavuje päť ton, ktoré krajina kúpila v roku 2024.
„Srbsko sa tak stane prvou východoeurópskou krajinou, ktorá uskladní všetko svoje zlato v rámci vlastných hraníc,“ uviedol web moneymetal.com.
Srbi podľa portálu zvažovali výhody väčšej likvidity v tradičných zahraničných sejfoch na jednej strane a väčšiu kontrolu v domácich úložiskách na strane druhej. Vyhral druhý argument.
Podobne uvažujú aj iné krajiny. Napríklad Poľsko priviezlo na svoje územie počas náročnej logistickej a bezpečnostnej operácie v roku 2019 až 100 ton zlata. Dnes má zhruba polovicu zo svojich rezerv v objeme 500 ton pod svojou kontrolou a druhú polovicu má vo Veľkej Británii a v USA.
„To, že držíme zlato v Poľsku, je znakom našej suverenity... Je to jasný signál pre svet a investorov, že Poľsko je serióznym a stabilným partnerom,“ uviedol Adam Glapiński, prezident Národnej banky Poľska.
Zlato kupuje aj Maďarsko. Kým v roku 2018 vlastnilo len niečo cez tri tony, dnes je to 110 ton. Z nich až 95 je uložených na území krajiny. Práve Maďarsko je spolu so Srbskom krajinou citlivou na prípadné geopolitické napätia medzi Západom a Východom.
Zdroj: www.sme.sk