Rastúce finančné a ekonomické problémy prevalcujú centrálnu banku. Predtým však Fed ešte hrdo zvýši úrokové sadzby

„Simultánne krachy amerických komerčných nehnuteľností a dlhopisového trhu sa zrazili s nepoistenými vkladmi v bankovom systéme vo výške deväť biliónov dolárov. Tieto vklady môžu v kybernetickom veku zmiznúť za jedno popoludnie,“ píšu v analýze pre Telegraph Ambrose Evans-Pritchard a Jeremy Warner.

Uvedené riziká sa zhmotnili v krachoch troch bánk za päť týždňov. A zdá sa, že to nie je koniec. V utorok sa americké bankové akcie ďalej prepadávajú. Akcie banky Western Alliance Bancorporation sa obchodujú so stratami viac ako 20 percent a PacWest Bancorp stráca takmer 30 percent.

Akcie Western Alliance stratili od začiatku roka 50 percent a PacWest 70 percent. Trajektória ich vývoja nápadne pripomína v pondelok zachraňovanú First Republic. Investori sú nervózni a akcií rizikových bánk sa zbavujú vo veľkom.

Index amerických regionálnych bánk SPDR S&P Regional Banking ETF (KRE) počas utorka stráca sedem percent a obchoduje sa na nových ročných minimách. Od začiatku tohto roka stratil takmer 30 percent. Ubezpečenie Jamieho Dimona, šéfa najväčšej americkej banky JPMorgan, že „táto časť krízy sa skončila“ nezabralo.

J. Dimon sa mýli rovnako ako šéf Fedu Jerome Powell. Dôvod je jednoduchý – obaja si vrúcne želajú, aby sa situácia upokojila. Americká vláda a ani JPMorgan totiž nemajú na to, aby zachránili všetky americké banky v problémoch. Až polovica z nich je totiž insolventná.

To je záver spoločnej analýzy autorov Hooveroveho inštitútu vedených profesorom financií Amitom Seruim. Podľa ich výpočtov, polovica z 4 800 amerických bánk už prišla o svoj kapitálový vankúš a ich kapitál klesol do záporných hodnôt.

Podľa amerických zákonov platí, že nie všetky straty musia banky oceňovať na základe trhových cien. Napríklad vládne dlhopisy sa účtujú v nominálnej hodnote, nie trhovej hodnote. To znamená, že masívne straty dlhopisov pri vyšších úrokových sadzbách si banky nemuseli priznať. Tie sa ukážu až vtedy, keď tieto dlhopisy predajú.

Skutočnosť, že banky nemusia účtovať všetky svoje aktíva na základe trhových cien, ale neznamená, že nie sú insolventné. Podľa výpočtov inštitútu totiž viac ako 2 300 amerických bánk sedí na aktívach, ktorých hodnota je nižšia ako sú ich pasíva. Dôvodom je, že držia dlhopisy, ktoré stratili na hodnote bilióny dolárov.

„Je to strašidelné. Tisíce bánk sú pod vodou,“ povedal profesor Amit Seru, bankový expert na Stanfordskej univerzite. „Nepredstierajme, že ide len o Silicon Valley Bank a First Republic. Veľká časť amerického bankového systému je potenciálne insolventná“.

Zďaleka nejde len o malé a regionálne banky. Podľa ich výpočtov je jednou z desiatich najzraniteľnejších bánk globálna systémová inštitúcia s aktívami nad jeden bilión dolárov. Do skupiny k nej patria aj tri ďalšie veľké banky s aktívami viac ako štvrťbilióna.

Toto je pre politikov zásadný problém. Keď sa nepodarilo zastaviť nedôveru v bankový sektor po krachu Silicon Valley Bank a First Republic napriek všetkým starým aj novým nástrojom centrálnej banky a mimoriadnej ochrane nepoistených vkladov, pole možností sa míňa. Do úvahy prichádzajú iba dve.

Prvou je, že vláda zavedie ochranu na všetky bankové vklady, aj tie nepoistené. Keďže úrad na ochranu vkladov (FDIC) má aktíva iba v hodnote 127 miliárd dolárov, štát by tak riskoval potenciálne straty v biliónoch dolárov. Politicky ide o veľmi problematický krok. Najmä pri uvedomení si, že vláda by garantovala vklady bohatým Američanom peniazmi všetkých.

Avšak ani takýto radikálny krok nevyrieši problém solventnosti. Straty investorov, vrátane bánk, z vyšších úrokových sadzieb dosahujú päť biliónov dolárov. Pri bankovom kapitáli dva bilióny dolárov, ide o značný nepomer. Jediným riešením, ako situáciu z pohľadu insolventnosti tlmiť, je radikálne znížiť úrokové sadzby.

Tým by sa razom znížili nerealizované straty bánk. A zároveň by sa zmiernili tlaky na straty investorov do problematických komerčných realít. Zabrániť reťazovej reakcii v bankovom sektore môžu len zásadne nižšie sadzby.

Fed je však slepý a hluchý a ďalej bojuje s inflačnou chimérou. A to napriek tomu, že ekonomika aj trh práce prudko spomaľujú. Obáva sa totiž, že jeho zničená kredibilita by sa otočkou jeho rétoriky prepadla na bod mrazu. A tak s najväčšou pravdepodobnosťou v stredu opäť zvýši sadzby. Tento krát však už naposledy.

Centrálna banka vždy bola politická inštitúcia riadená politikmi a nie ekonomickými expertmi. Podľa toho jej politika a následky tejto politiky aj vyzerajú.

Zdroj: www.trend.sk