Globálna zadlženosť vlani presiahla hranicu 300 biliónov dolárov. Áno, žijeme na dlh a táto suma je prakticky nepredstaviteľná. Číslo v skutočnosti vyzerá takto: 300 000 000 000 000, teda za trojkou sa nachádza 14 núl a ekonomickí analytici tvrdia, že ešte bude rásť. Vysoké náklady na sociálne zabezpečenie starnúcej populácie a zvýšené výdavky v čase početných geopolitických konfliktov inú možnosť ani nenaznačujú.

 

Najdôležitejšie príčiny

Podľa správy Inštitútu pre medzinárodné financie sa dlhová situácia vo svete sa zhoršila aj vďaka niekoľkým posledným problémovým rokom. Situácia sa začala komplikovať už na sklonku druhého desaťročia nového milénia, keď sa tempo ekonomík začalo spomaľovať.

Nasledovalo krušné obdobie pandémie koronavírusu, Rusko rozpútalo vojnu na Ukrajine, nasledovalo niekoľko ďalších geopolitických konfliktov, čo všetko dohromady spôsobilo obdobie, v ktorom svet musel čeliť prudko rastúcej inflácii. Ceny v súčasnosti už postupne klesajú, no ekonomiky jednotlivých krajín sú stále mimoriadne krehké.

 

„Vládne rozpočtové deficity sa nachádzajú vysoko nad úrovňami z doby pred pandémiou koronavírusu a eskalácia regionálnych konfliktov by mohla vyvolať ďalší prudký vzostup výdavkov určených na obranu,“ konštatuje inštitút vo svojej správe.

Nové maximá

Globálna zadlženosť v minulom roku síce vzrástla o viac ako 15 biliónov dolárov na rekordných 313 biliónov dolárov, no pomer celosvetového dlhu ku globálnemu hrubému domácemu produktu klesol približne o dva percentuálne body na necelých 330 %. Podiel na tom majú najmä vyspelé ekonomiky.

 

V niektorých rozvíjajúcich sa alebo v súčasnosti menej úspešných ekonomikách sa však pomery dlhu k HDP vyšplhali na nové rekordné maximá. Najvýraznejší nárast vykázali napríklad Argentína so svojou hyperinfláciou, spomaľujúca Čína, Rusko, Malajzia a Juhoafrická republika.

Dlh ešte bude rásť

Počas posledných 10 rokov vzrástol globálny dlh o viac ako 100 biliónov dolárov. Najviac sa pod celkový rast svetového dlhu podpísali bohaté krajiny, ako Spojené štáty, Francúzsko a Nemecko, ktorých podiel na jeho raste predstavuje približne 55 %.

 

Nárast globálneho dlhu akceleroval na začiatku minulého roku. Len počas prvých troch mesiacov 2023 narástol o 8,3 bilióna dolárov. „Globálny dlh je v súčasnosti o 45 biliónov dolárov vyšší než pred nástupom pandémie koronavírusu, a očakáva sa, že bude pokračovať vo výraznom raste,“ konštatoval vtedy vo svojej správe Global Debt Monitor.

Problémom do budúcnosti je najmä starnutie populácie a s tým spojené zvyšovanie nákladov na zdravotnú starostlivosť. Okrem toho vládne výdavky tlačí nahor aj intenzívne geopolitické napätie, ktoré permanentne zvyšuje výdavky na obranu.

 

Zdroj: www.finreport.sk