1) Tulipánová kríza (1637)

Tulipánová kríza, niekedy nazývaná aj ako tulipánová horúčka, sa radí vôbec k prvým ekonomickým krízam na svete. Odohrala sa v holandskom Amsterdame v 17. storočí. V tomto období sa mnohí, bohatší aj chudobnejší ľudia, začali zaujímať o cibuľky tulipánov. Ceny niektorých druhov rýchlo stúpali, pričom často dosiahli hodnotu aj viac ako 50-tisíc dolárov. Cena jednej tulipánovej cibuľky bola často vyššia ako napríklad cena domu.

Tulipánová horúčka dosiahla vrchol v rokoch 1636 až 1637, keď došlo k dvanásťnásobnému zdraženiu niektorých cibuliek. Zlom nastal vo februári v roku 1637 na aukcii v Haarleme, keď sa prvýkrát nenašiel nikto, kto by bol ochotný tulipány kúpiť.

Nasledujúce dni sa začala šíriť panika po celej krajine a ceny tulipánov sa začali dramaticky znižovať. Obchodníci zaznamenali straty vo výške až 90 % a mnohí prišli o všetok svoj majetok. Napriek tomu Holandsko na tulipány nezanevrelo a každoročne organizuje najväčšiu a najslávnejšiu výstavu týchto kvetov na svete.

2) Veľká hospodárska kríza (1929 – 1933)

Veľká hospodárska kríza sa považuje za prvú, ktorá ovplyvnila celý svet. Jej príčina je dodnes sporom mnohých odborníkov. Väčšina sa však prikláňa k dvom dôvodom. Prvým bol pád burzy New York Stock Exchange. Druhým zase vysoká inflácia, ktorá v priebehu rokov 1921 – 1929 dosahovala až 63 %.

Na infláciu mala zásadný vplyv Centrálna banka Spojených štátov, ktorá v tomto období zvyšovala objem peňazí v obehu, ktoré neboli kryté zlatom. Na trhu nastal pokles úrokových sadzieb, vďaka čomu si mohli úvery vziať aj tí, ktorí dovtedy na to nemali finančné prostriedky.

Kombináciou týchto faktorov vznikla cenová bublina, proti ktorej chcela centrálna banka bojovať zvýšením úrokov. Na to však neboli pripravení investori, ktorí nedokázali vykryť rozdiel ziskami z akcií, čo spôsobilo masívny prepad na trhu.

Kríza postihla všetky hospodárske oblasti, no najviac utrpel priemysel. Z krajín na tom boli najhoršie Spojené štáty, no kríza sa prejavila aj v Európe. Medzi najpostihnutejšie štáty patrilo Československo. Pokles priemyselnej výroby tu predstavoval až 40 % a počet nezamestnaných sa z pôvodných 42-tisíc zvýšil na 740-tisíc ľudí, ktorí zostali bez práce.

3) Mexická kríza (1994)

Mexická kríza, nazývaná aj ako decembrový omyl alebo tequilová kríza, spočiatku vyzerala ako problém, ktorý mal trápiť len Mexiko. Dôvodom bola strata hodnoty mexickej meny – pesa.

Kríza sa však presunula do celého sveta, pretože krajina nebola schopná financovať kurz pesa a musela pristúpiť k voľnému výmennému kurzu. To spôsobilo stratu dôvery zahraničných investorov, ktorých kapitál bol pre Mexiko kľúčový.

Najväčšiu krajinu Latinskej Ameriky nakoniec zachránil záchranný balík v hodnote 50 miliárd dolárov, ktorý jej poskytol Medzinárodný menový fond. Kríza však v krátkom čase dokázala zásadne ovplyvniť rast ekonomiky, ktorý sa dočasne úplne zastavil, a nezamestnanosť, ktorá sa, naopak, enormne zvýšila.

4) Ázijská kríza (1997)

Ázijská kríza, známa aj ako ázijská nákaza, zasiahla najmä Thajsko, Južnú Kóreu a Indonéziu. Jej príčinou bol špekulatívny kapitál Thajska, ktorý spôsobil deficit platobnej bilancie tejto krajiny. Z tohto dôvodu musela tamojšia centrálna banka zmeniť fixný devízový režim na voľný, čo viedlo k chaosu v thajskej ekonomike.

Kríza následne postihla aj Južnú Kóreu a Indonéziu, s ktorými bola thajská ekonomika úzko prepojená.

Oslabenie thajského bathu spôsobilo aj oslabenie ďalších východoázijských mien. Tie poklesli o približne 38 %. Klesli aj medzinárodné akcie, a to až o 60 %. Krízu nakoniec zastavila masívna finančná pomoc od Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky.

5) Ruská kríza (1998)

Ruská kríza, známa ako ruská chrípka alebo kríza rubľa, vznikla z dvoch dôvodov. Prvým bolo zníženie hodnoty rubľa a druhým nesplácanie dlhov voči ostatným krajinám. Pred finančnou krízou Rusko využilo na financovanie svojho rozpočtového deficitu štátne pokladničné poukážky bez inflácie. Tie vďaka vysokým úrokom prilákali mnohých investorov zo zahraničia.

Problém bol však v tom, že keď prišlo na splácanie poukážok, Rusko nedokázalo uhradiť svoje dlhy.  Situáciu skomplikovali aj klesajúce ceny ropy. Krajina sa v roku 1997 snažila predať ďalšie pokladničné poukážky s úrokmi až 200 %. Investori však strácali záujem o ne a dôveru, pričom došlo k masívnemu výpredaju rubľov a ruských cenných papierov.

Nedostatok kapitálu spôsobil, že štátne a niektoré súkromné podniky nedokázali vyplácať mzdy svojim zamestnancom a platiť dane. Neplatenie daní a prudký pokles príjmov z exportu ropy tak mali za následok, že v roku 1998 Rusko vyhlásilo bankrot.

Na ruskú krízu doplatilo veľa spoločností aj komerčných bánk vrátane našej Priemyselnej banky, ktorá ručila za obchod s ruskými krátkodobými cennými papiermi. Proti kríze sa Rusko snažilo bojovať využitím devízových rezerv, ktoré mali stabilizovať rubeľ. To však nepomohlo. Dokonca krajine nepomohla ani pôžička Medzinárodného menového fondu. Rusko sa z krízy nakoniec dostalo vďaka zvýšeniu cien ropy, ku ktorému došlo v roku 1999.

6) DOTcom bublina (2000)

DOTcom bublina bola spojená s rozvojom technológií a internetu. V 90. rokoch minulého storočia začalo v tejto oblasti vznikať množstvo spoločností, do ktorých investovalo čoraz viac investorov. Vidina vysokých ziskov spôsobila, že v roku 2000 bola ponuka akcií vyššia ako dopyt po nich.

Na trhu sa tak vytvorila veľká technologická bublina, ktorá, keď praskla, spôsobila rapídny pokles cien akcií. Technologický index NASDAQ sa prepadol až o 76,81 % a mnohé spoločnosti, ako napríklad Boo.com alebo Kozmo.com, skrachovali.

Celú situáciu následne zhoršil ešte teroristický útok, ku ktorému došlo 11. septembra 2001. Ten spolu s krízou spôsobil pozastavenie ekonomického rastu v USA. Na túto situáciu reagoval Federálny rezervný systém (FED), ktorý znížil úrokovú sadzbu zo 6,25 % na 1 %. To stimulovalo rast hrubého domáceho produktu a pomohlo Spojeným štátom vymaniť sa z ekonomickej krízy.

7) Novodobá finančná kríza (2008)

Na novodobú finančnú krízu z roku 2008 si pamätajú mnohí. Odborníci ju označujú za najničivejšiu od krízy z roku 1929. Jej príčinou bola veľká realitná bublina v Spojených štátoch. Americké banky totiž v rokoch 2002 až 2007 poskytovali hypotéky s nízkymi úrokovými sadzbami, vďaka čomu si mohol úver vziať prakticky každý. Dokonca ho získal aj klient s nestabilným príjmom.

Banky tieto úvery zabezpečovali nielen nehnuteľnosťami, ale takisto finančnými derivátmi, ktoré mali znižovať riziko pôžičiek. Tieto deriváty sa však neskôr stali špekulatívnym finančným nástrojom.

Na trhu sa začali objavovať dve bubliny. Jednu predstavoval neprimeraný rast cien nehnuteľností, ktorý pramenil z vysokého dopytu po nich. Druhou bola veľká úverová bublina. V boji proti bublinám začal v roku 2004 Federálny rezervný systém (FED) zvyšovať kľúčové úrokové sadzby. Tie sa premietli aj do úrokových sadzieb hypoték a zvýšili ich mesačné splátky, čo viedlo k tomu, že najmä nestabilní klienti prestali úvery splácať. Mnohí totiž nemali z čoho.

Problémy sa z klientov preniesli na banky, a tie začali krachovať. Problémy však mali nielen tie americké, ale aj mnohé európske banky, ktoré financovali problémové nehnuteľnosti v rámci globálneho pôsobenia finančných domov. Vplyv finančnej krízy tak pocítil celý svet.

Zdroj: www.finreport.sk