Svetová banka očakáva najhoršie ekonomické prostredie v histórii

Ekonomická debata súčasnosti je pomerne plochá. Hovorí iba najmä o dvoch možnostiach vývoja inflácie. Prvou je mäkké pristátie ekonomiky, ktoré indikuje scenár, že centrálna banka úspešne a rýchlo zníži infláciu a následne ju udrží v okolí cieľovej úrovne dvoch percent. Druhá možnosť hovorí o tom, že cesta bude hrbolatejšia, infláciu budú tlačiť vyššie mzdové požiadavky zamestnancov na stále napnutom trhu práce. Takýto scenár, s ktorým operuje ECB, by si vyžiadal vyššie úrokové sadzby po dlhšiu dobu s cieľom skrotenia „lepkavej“ inflácie.

Kým veľká väčšina ekonómov a analytikov sa pohybuje v týchto mantineloch, existuje aj tretia možnosť. K nej sa prikláňajú dlhopisoví obchodníci, ktorí oceňujú dlhodobé výnosy na podstatne nižších úrovniach v porovnaní s aktuálnymi úrokovými sadzbami. Kým ECB drží hlavnú úrokovú sadzbu na úrovni 4,5 percenta, trh na najbližšie dve dekády vidí sadzby na úrovni menej ako 2,5 percenta. Jeho výhľad je jednoznačný: návrat k inflačným 70. rokom nehrozí.

Výnos dlhopisov v okolí dvoch percent je ale stále vysoko nad historickým minimom. To bolo dosiahnuté počas covidových rokov 2020 a 2021 na záporných úrovniach. Aktuálne trh taký skeptický nie je, čo je spôsobené aj tým, že predsa len má úroková sadzba ECB na výnos dlhopisov určitý vplyv. Aj keď zďaleka nie taký silný, ako by centrálni bankári chceli. Ak však začne centrálna banka znižovať úrokové sadzby, výnosy dlhopisov môžu ďalej klesať.

A aby toho nebolo málo, čím hlbšie do recesie bude ekonomika eurozóny upadať, tým viac bude rásť šanca na návrat nulových úrokových sadzieb. A to možno nielen z krátkodobého hľadiska v prípade recesie, ale aj v prípade dlhodobejšieho výhľadu. Najmä, ak ekonomika eurozóny stratí dynamiku, podobne ako ju stratila v minulej dekáde. Práve tento neblahý scenár pokračujúceho spomalenia naznačujú aj posledné ekonomické predikcie Svetovej banky.

V januárovom reporte Global Economic Prospects píše, že svetová ekonomika je na ceste k najhorším piatim rokom za posledných 30 rokov. Hospodársky rast v novom roku poklesne tretí rok po sebe na úroveň 2,4 percenta. Ak nepríde k „veľkej zmene kurzu“ 20. roky budú „dekádou stratenej príležitosti“. Pohľad na dlhodobý globálny ekonomický rast ukazuje, prečo.

Prvé dáta globálneho ekonomického rastu zozbierala Svetová banka v 60. rokoch. A bol to rast fenomenálny, v priemere presahujúci päť percent ročne. Zaujímavé je, že rozvinuté krajiny dosiahli dokonca vyšší rast ako globálna ekonomika, čo je v súčasnosti nedosiahnuteľný výkon.

V 70. rokoch už klesol ekonomický rast celého sveta pod štyri percentá. Išlo ale stále o slušný rast napriek veľkej inflačnej kríze. V takejto trajektórii situácia pokračovala aj po ďalšie dekády. V 80. a 90. rokoch klesol rast pod tri percentá. Na začiatku nového storočia v rozvinutých krajinách dokonca pod dve percentá, čoho dôvodom bola globálna finančná kríza, ktorá sa rozvíjajúcim sa krajinám vyhla.

Druhá dekáda nového storočia však rovnako nepotešila. Napriek prevažne nulovým úrokovým sadzbám a ďalším masívnym fiškálnym a monetárnym stimulom sa rast iba mierne zlepšil. No nie nadlho. Po príchode covidu, spomalenia globálneho obchodu, vysokej inflácie, energetickej krízy či geopolitických nástrah sa rast v tretej dekáde opäť zhoršuje. Podľa odhadov Svetovej banky v jeho prvých siedmich rokoch dosiahne historické minimá.

A to najmä v Európe, kde bude atakovať úroveň iba jedného percenta. Európa sa tým pripojí k japonskej stagnácii, čím sa jej ekonomická výkonnosť zníži na polovicu svetového rastu. Zaostávanie starého kontinentu naberie rekordné úrovne.

V takto slabom ekonomickom prostredí je prakticky nemožné zaznamenať vysoký a dlhodobý rast inflácie. Slabá ekonomika znamená slabý dopyt po pracovnej sile a nízke marže firiem, čo bude tlačiť nielen na ďalší pokles inflácie, ale pravdepodobne už čoskoro aj na nové stimuly. Najmä ak sa ukáže, že ECB utesnila menovú politiku omnoho viac, ako bolo zdravé. Pre väčšinu ekonómov by mohlo prísť veľké prekvapenie, ak by sa na konci roka 2024 opäť začala otvárať otázka, ako hlboko môžu úrokové sadzby klesnúť.  

Zdroj: www.trend.sk