Vysoké úrokové sadzby boli pre banky doteraz pozitívne, zvýšili ich ziskovosť. Už sa však začína prejavovať ich negatívne stránka. Čoraz viac klientov bankám nevracia požičané peniaze

Pre banky v eurozóne boli posledné roky pozitívne. Obavy z bankrotov počas pandémie sa nenaplnili, pretože ekonomiku zaliala lacná likvidita od centrálnych bánk. Následné zvyšovanie úrokových sadzieb sa začalo najskôr prejavovať v náraste úrokov na úveroch, zatiaľ čo na vkladoch sa úroky zvyšovali len postupne. To zvýšilo úrokové marže bánk a ich ziskovosť.

Dobré časy sa však končia. Banky už čelia rastúcim nákladom financovania. Od centrálnych bánk si požičiavajú drahšie ako v minulosti a ak si chcú udržať depozitá klientov, musia zvyšovať sadzby aj na termínovaných vkladoch.

Úvery sú drahé, dopyt po nich klesá. Preto klesá aj objem poskytnutých úverov. To však nie je to najhoršie, čo môže banky postretnúť. Najväčšie obavy plynú z toho, že klienti prestanú splácať svoje záväzky. A to sa už postupne začína diať. Slovensko je na tom lepšie ako eurozóna.

Rast bankrotov je návratom do normálu

Počet bankrotov začína stúpať, hoci ide o rast z historicky nízkych úrovní a teda vlastne návrat do normálu. Máme za sebou dekádu veľmi lacných peňazí, počas ktorej počty bankrotov výrazne klesli.

Súčasný nárast tak zatiaľ nie je dôvod na paniku, banky by straty mali vykryť z vlastných rezerv a kapitálových vankúšov, ktoré sú povinné držať práve pre tieto účely. Ich ziskovosť pôjde nadol, čo však zatiaľ neohrozuje fungovanie bankového sektora.

Vysoké úroky budú čoraz viac ukrajovať z disponibilného príjmu spotrebiteľov, podnikov aj vlád. Nehovoriac o možnosti scenára prudkého nárastu cien energií počas zimy, ktorú môžu spôsobiť veľmi nízke teploty alebo eskalácia konfliktu v pásme Gazy. Zatiaľ sa tento scenár nenapĺňa, ale netreba ho úplne ignorovať.

Pozornosť sa momentálne sústreďuje hlavne na podniky, ktoré už teraz sužuje kombinácia vysokých úrokov, drahých energií, rastúcich miezd pracovníkov a slabej ekonomiky. Najviac ohrozené budú malé podniky, ktoré sú exponované voči rastúcim nákladom na vstupoch a drahšiemu financovaniu.

Podľa dát eurostatu sa počet bankrotov za rok končiaci tretím kvartálom roka 2023 priblížil k najvyšším úrovniam od roku 2015, keď sa začali tieto údaje sledovať.

Samotný počet bankrotov zatiaľ nie je hrozivý, ak by sa priemer za rok 2015 bral ako úroveň 100, teraz je na podobnej úrovni. Problém je rastový trend - ešte pred rokom sa hodnoty pohybovali na približne 80 percentách úrovne z roku 2015. Vzostup počtu bankrotov sa podľa odborníkov ešte len rozbieha, pričom úľava nenastane skôr ako na prelom rokov 2024 a 2025.

Rastúci počet bankrotov v eurozóne je viac ako len návratom do normálu. Odzrkadľuje zvýšené riziko, keďže vyššie úrokové sadzby platné po dlhšiu dobu prudko zvyšujú tlak na bilancie podnikov v mnohých sektoroch, nie len v realitách.

Sebastian Zank, zástupca riaditeľa pre korporátne ratingy v spoločnosti Scope

Trend počtu bankrotov sa obrátil už minulý rok a momentálne šiesty kvartál po sebe ich počet rastie. Je možné, že nové rekordy sa dosiahnu ešte tento rok.

Vývoj v jednotlivých krajinách sa líši

Už dáta za leto 2023 ukázali vyšší počet krachov, ako bol pred pandémiou, rovnaký trend je vidieť vo Veľkej Británii, Španielsku, Švédsku, Fínsku, Švajčiarsku či Maďarsku. Iné krajiny, ako sú Nemecko, Holandsko, Taliansko či Nórsko sú ešte stále pod pred-pandemickými úrovňami.

Medzi tieto krajiny patrí aj Slovensko. Počet bankrotov začal v závere roka 2022 stúpať, ale je menej ako polovičný oproti úrovniam spred pandémie. V rokoch pred pandémiou bol počet bankrotov vysoký z dôvodu niekoľkonásobne väčšieho počtu konkurzov v porovnaní s rokom 2015 v sektore stavebníctva, prepravy a služieb v oblasti ubytovania a stravovania.

Vzhľadom na to, že mnohé firmy čaká počas najbližšieho roka či dvoch refinancovanie starých úverov, na ktoré dnes platia ešte nízke úroky platné pred rokom 2022. Európske firmy budú musieť počas roka 2024 nájsť zdroje v objeme viac ako 8 miliárd eur na dodatočné platby za úrok, ďalší rast ich čaká v rokoch 2025 a 2026.

Počet novovznikajúcich firiem je stále v zostupnom trende. Na úrovni eurozóny je dokonca na nových maximách. Za 12 mesiacov končiacich tretím kvartálom 2023 vzniklo o 27 percent viac firiem ako v roku 2015.

Na Slovensku vzniklo v tom istom období o 21 percent firiem viac ako v roku 2015, pred pár rokmi (hlavne v rokoch 2018, 2019 a 2022) bolo tempo rastu ešte vyššie. V poslednom čase tu nové podniky najrýchlejšie pribúdajú v sektoroch veľkoobchodu, maloobchodu, preprave a službách.

 

Zdroj: www.trend.sk