Belgičan má šancu reálne zarobiť na uložení peňazí v bankách okolo päť percent za rok. Slovákovi zhodnotenie úspor tak skoro neprebije rast cien
Priemerná inflácia v eurozóne skončila v októbri tohto roka pod úrovňou troch percent. Ide o predbežný odhad Európskeho štatistického úradu (Eurostat). Na ako-tak prijateľnú úroveň sa rast cien dostal po dvoch rokoch a troch mesiacoch. Dva štáty používajúce euro dokonca zaznamenali v októbri medziročný pokles cien – defláciu. Ide o Holandsko a Belgicko. V prvej krajine ceny priemerne klesli o jedno percento a v druhej až o 1,7 percenta.
Problémy s vysokou infláciou trápia čoraz menej krajín. Minulý mesiac ceny v Taliansku v priemere vzrástli len o 1,9 percenta a v Nemecku o 3,0 percenta. Z veľkých štátov čelí nepríjemnému rastu cien len Francúzsko, kde štatistici v októbri 2023 odhadli infláciu na úrovni 4,5 percenta. Prudké zdražovanie zostáva problémom len v štátoch na východe eurozóny. S priemerným rastom cien o 7,8 percenta je na tom najhoršie Slovensko. Vysoká inflácia je aj v Chorvátsku, Slovinsku a Estónsku. októbri 2023 tam dosiahla hodnotu 6,7 percenta, 6,6 percenta, resp. 5,0 percenta.
Dotácie a fiškálna politika
Dôvodov vysokej slovenskej inflácie je viacero. Oproti bohatším západným štátom miestne domácnosti vynakladajú viac peňazí z rodinného rozpočtu na potraviny, energie a pohonné hmoty. Preto sú citlivejšie na ich zdraženie. Stratu lacných ruských energií do značnej miery kompenzujú opatrenia vlády. Možné zrušenie pomoci vytvára do budúcnosti riziko skokového rastu cien.
Slovenským problémom je aj nezodpovedná fiškálna politika. Krajina tento rok hospodári s jedným z najvyšších deficitov v Európskej únii. Vysoké štátne výdavky podporujú prudký rast cien. Opačný prístup zvolili v Holandsku. Tamojšia vláda počas prvého polroka 2023 hospodárila s vyrovnaným rozpočtom. Aj vďaka tomu sa holandská ekonomika ako prvá ocitla v deflácii. V priemere tam ceny klesli medziročne o 0,3 percenta už v septembri 2023.
Reálny výnos päť percent
Banky v eurozóne pri vkladoch do jedného roka ponúkajú priemerný ročný úrokový výnos 3,04 percenta. Ide o údaj za august 2023. Toto číslo je o niečo vyššie ako októbrová inflácia na úrovni 2,9 percenta. Ľudia s úsporami konečne majú šancu na reálne zhodnotenie peňazí. Výnosy ročných termínovaných vkladov budú s veľkou pravdepodobnosťou o niečo vyššie ako priemerný rast cien v nasledujúcich dvanástich mesiacoch.
Lenže medzi jednotlivými krajinami eurozóny existujú obrovské rozdiely. Najlepšie sú na tom obyvatelia Belgicka. Miestne banky im nemajú problém predať ročný termínovaný vklad za úrok vo výške 3,62 percenta. Zároveň minulý mesiac v tejto krajine ceny v priemere klesli o 1,7 percenta. Pri zachovaní tohto stavu nebudú mať Belgičania problém reálne zhodnotiť svoje úspory o päť percent za rok.
Problém vysokej inflácie
Slovenské sadzby vkladov do jedného roka sú piate najvyššie v eurozóne. V auguste tohto roka priemerný úrok dosiahol hodnotu 3,3 percenta. Lenže stále ide o výrazne nižšie číslo v porovnaní s októbrovou infláciou na úrovni 7,8 percenta. Dosť zlé sú na tom aj Chorváti, ktorým miestne banky ponúkajú zhodnotenie o 1,62 percenta a inflácia aktuálne dosahuje 6,7 percenta.
Slováci tak skoro reálne nezarobia na uložení peňazí v bankách. UniCredit Bank odhaduje priemerný rast cien v roku 2024 na úrovni 4,8 percenta. Takto vysoké zhodnotenie miestne terminované vklady mať nebudú. Depozitná sadzba Európskej centrálnej banky je na úrovni štyroch percent. Domáce finančné domy s veľkou pravdepodobnosťou túto hranicu neprekročia. Slováci tak na termínovaných vkladoch reálne začnú zarábať až po tom, ako inflácia klesne pod úroveň štyroch percent.
Zdroj: www.trend.sk