Zlato atakuje hranicu 2-tisíc dolárov za uncu, a to je dobrá správa pre všetkých investorov. Dokonca, nebyť vojenských konfliktov vo svete, silného dolára a vysokých výnosov amerických dlhopisov, hodnota žltého kovu by v súčasnosti bola ešte vyššia.

Ako sa hýbu ceny zlata

Cena zlata zaujala svojím cenovým výkyvom a potešila, že to bol výkyv smerom nahor. Pred zhruba desiatimi rokmi sa pohybovala okolo úrovne 1 300 dolárov za uncu a plus mínus sa na nej držala až do roku 2020. S príchodom pandémie koronavírusu cena zlata začala prudko rásť, aby v auguste 2020 dosiahla svoje dlhodobé maximum na méte 2 023 dolárov.

Nasledovali cenové korekcie prerušené tromi výstupmi nad 2-tisícovú hranicu. Naposledy sa tak stalo len pred niekoľkými dňami na konci októbra 2023. Pritom v rovnakom čase pred rokom sa cena zlata držala na úrovni 1 625 dolárov.

Nielen pre horných desaťtisíc

Analytici predpokladajú, že cena zlata by sa v nasledujúcich mesiacoch mohla ešte viac zvýšiť. V súčasnosti ju totiž tak trochu brzdí silný dolár, ale aj vysoké približne 5-percentné výnosy amerických dlhopisov.

„Ak Federálny rezervný systém (FED) začne so znižovaním kľúčových úrokových sadzieb, aj výnosy z dlhopisov môžu začať klesať. Potom by sa už mohol smelo rozbehnúť presun investícií z dlhopisov do iných finančných nástrojov, pričom časť z týchto financií môže skončiť aj v investičnom zlate a postarať sa tak o jeho ďalší rast,“ vysvetľuje investičný analytik spoločnosti FinGO.sk František Burda.

Podľa jeho slov investovanie do zlata už nie je len pre horných desaťtisíc. Investičné zlato sa aj po pandémii a vojne na Ukrajine vo výraznejšej miere dostalo do pozornosti bežných ľudí a jeho výhody začínajú objavovať aj drobní investori z radov Slovákov.

Nakupujú aj centrálne banky

Do zlata však neinvestujú len bežní investori. Ako investičná komodita zaujalo aj centrálne banky niektorých krajín. Tie počas minulého roku vykúpili najviac zlata za posledných 57 rokov a v toto roku v nastúpenom trende pokračujú.

Centrálne banky vlani prikúpili do svojich zásob 1 136 ton zlata v hodnote viac ako 70 miliárd dolárov. Správne totiž predpokladali, že zlato si udrží svoju hodnotu aj v turbulentných časoch geopolitických nepokojov, vysokej inflácie, energetickej krízy či pomalého postpandemického zotavovania sa svetových ekonomík. Bonusom navyše je, že sa mu v súčasnosti darí nad očakávanie dobre.

Zlato tiež umožňuje centrálnym bankám diverzifikovať svoje aktíva. „Je to pokračovanie trendu z predchádzajúceho roku. Na geopolitickom aj makroekonomickom fronte je priveľa neistoty a volatility, preto záujem o zlato rastie,“ povedal analytik Svetovej rady pre zlato Krishan Gopaul.

Najväčšie nákupy zlata v tomto roku podnikla Centrálna banka Singapuru. Nasledujú krajiny, ako Čína, India, Turecko, a hneď za nimi Česko. Naopak, najväčší pokles zlatých rezerv v správe centrálnych bánk zaznamenali Kazachstan, Uzbekistan, Kambodža, Rusko a možno prekvapujúco aj najnovší člen eurozóny Chorvátsko.

Zdroj: www.finreport.sk