V posledných dňoch zažil finančný svet prudké uťahovanie finančných podmienok. Paradoxne ide o reakciu trhov na dobré správy z ekonomiky.

Úroky na štátnych dlhopisoch v posledných týždňoch prudko rastú. Americký desaťročný dlhopis sa pohybuje na úrovni 4,9 percenta a iba od polovice septembra jeho výnos vyskočil o 0,6 percenta. Ešte pred rokom sa pritom obchodoval za 3,8 percenta.

Podobne je na tom aj nemecký dlhopis, ktorý minulý týždeň prekonal magickú hranicu troch percent. Len nedávno pritom poskytoval úrok okolo 1,7 percenta a roky sa pohyboval pod nulou. Výnosy dlhopisov sú dnes na úrovni, ktorú sme naposledy videli pred Veľkou finančnou krízou. Úvery sú čoraz drahšie a financovanie dlhu sa pre firmy aj vlády stáva veľkým problémom.

Dnes sa nachádzame na konci uťahovacieho cyklu a zvyšovanie úrokov už malo byť plne premietnuté do cien dlhopisov. Čo teda spôsobilo nečakane prudké sprísňovanie finančných podmienok počas posledných týždňov? Odpoveď je  paradoxná – dobré ekonomické dáta.

Vyššie na dlhší čas

Už druhý rok centrálne banky po celom svete bojujú so strašiakom inflácie prostredníctvom zvyšovania úrokov. Drvivú väčšinu roboty už majú za sebou a americký Fed aj naša ECB očakávajú najviac jedno alebo dve ďalšie zvýšenia sadzieb.

S koncom uťahovacieho cyklu počítali aj investori, ktorí ešte pred niekoľkými dňami očakávali budúci rok prudké zníženie sadzieb. Predpoklad bol jednoduchý – vysoké sadzby spolu s infláciou spomalia aj rozbehnutú ekonomiku. Tá spadne do recesie, ktorá donúti Fed znížiť sadzby v snahe vrátiť sa k rastu.

Úroky na desaťročnom americkom dlhopise sú najvyššie od roku 2007

Šéf Fedu Jerome Powell tieto očakávania otočil na hlavu a trhom oznámil, že úroky zostanú na vysokých úrovniach dlhšie. Dôvod je jasný. Americkej ekonomike sa aj napriek vysokým sadzbám darí lepšie, než ktokoľvek očakával.

Silný rast potvrdili aj najnovšie dáta z trhu práce, ktoré priniesli oproti predpokladom oveľa pozitívnejšie čísla. Pridali sa tak k ďalším ukazovateľom kresliacich obrázok ekonomiky, ktorá ďalej veselo rastie aj napriek vysokým sadzbám. Silná ekonomika znamená infláciu a inflácia znamená, že centrálne banky musia naďalej zvyšovať sadzby.

Optimistické vyhliadky a očakávanie "vyšších sadzieb na dlhší čas" spôsobili, že sa investori po celom svete začali zbavovať bezrizikových aktív. Tými najdôležitejšími sú americké dlhopisy. Ich ceny klesli a úroky začali prudko stúpať. (Keď úroky na dlhopisoch rastú, ich ceny klesajú)

Rast úrokov na amerických dlhopisoch spôsobil sprísnenie finančných podmienok

Menšiu rolu hrali aj ďalšie faktory. Podľa Solity Marcelli a Davida Lefkowitza zo švajčiarskej veľkobanky UBS hrajú úlohu v pochode úrokov nahor aj drahšie ceny ropy, masívne zadlženie americkej vlády a pokračujúce kvantitatívne uťahovanie (quantitative tightening - QT). Pri QT ide o opak „tlačenia peňazí“ a centrálna banka zo systému "vysáva" peniaze v snahe spomaliť infláciu.

Tlak vysokých úrokov

Prečo je rast úrokov a sprísňovanie finančných podmienok dôležité? Hneď z dvoch dôvodov. Tým prvým je, že od cien dlhopisov sa odvíjajú aj takmer všetky ostatné úrokové sadzby. Či už máte hypotéku, pôžičku na auto alebo ako podnikateľ financujete svoj biznis cudzími zdrojmi, cena peňazí, teda úrok, je naviazaná práve na vládne dlhopisy. A tie sa za posledné týždne prudko predražili. Za nový byt či auto na úver tak na vyšších úrokoch zaplatíte oveľa viac ako doteraz.

Druhý dôvod je makroekonomický. Keď boli úroky naposledy takto vysoko, ekonomiku "zlomili" a nasledovala Veľká finančná kríza. Firmy a vlády dnes musia zvládať oveľa drahšie financovanie a spotrebitelia pod ťarchou úverov obmedzujú spotrebu. Táto kombinácia ťahá ekonomiku do recesie.

Že sú dnes finančné podmienky poriadne utiahnuté potvrdzuje aj priložený graf. V USA ich sprísňuje najviac bánk od Veľkej finančnej krízy a podmienky sú dokonca prísnejšie, ako počas katastrofického prepadu akcií počas dot.com bubliny v rokoch 2000-2002.

Zdroj: www.openiazoch.sk