Aktuálne články

Slováci čakajú vyššiu infláciu

To, akú infláciu človek očakáva, pritom vplýva na jeho rozhodnutia koľko sporiť, kedy a čo nakupovať….

Vnímané a očakávané miery inflácie, teda čo si myslia ľudia o aktuálnom a budúcom raste cien, dosiahli na Slovensku rekordné úrovne koncom minulého roka. V januári klesli, stále však zostávajú viac ako dvojnásobné oproti oficiálnym hodnotám.

To, akú infláciu človek očakáva, pritom vplýva na jeho rozhodnutia koľko sporiť, kedy a čo nakupovať, aký typ hypotéky si zobrať alebo akú mzdu si pýtať, upozornil vo svojej analýze na blogu Národnej banky Slovenska (NBS) expert analytik centrálnej banky Michal Marenčák.

Oficiálna okolo 15 %

Spotrebitelia na Slovensku v januári tohto roka v priemere očakávali, že spotrebiteľské ceny v najbližších 12 mesiacoch porastú o 32 %. Priemerná vnímaná inflácia od januára 2022 do januára 2023 bola medzi ľuďmi 35 %. Oficiálne meraná miera inflácie bola pritom o viac ako polovicu nižšia, na úrovni 14,9 %. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR a Eurostatu.

„Tieto čísla sú veľmi vysoké a ukazujú, že spotrebitelia sú na infláciu citliví. Časy, keď niektorí ľudia infláciu vôbec nevnímali, sú preč,” zhodnotil Marenčák. Aktuálne vnímanie pritom výrazne vplýva aj na to, akú infláciu Slováci očakávajú. Aj koncom minulého roka bolo vidieť, že hoci sa oficiálna miera inflácie začala stabilizovať, vnímania a očakávania ľudí rástli rýchlejšie.

Vek, pohlavie či príjem majú podľa analytika tiež výrazný vplyv. Podobne ako v iných krajinách, aj na Slovensku napríklad ženy vnímajú a očakávajú v priemere vyššiu infláciu ako muži. Keď však výskumníci v USA brali do úvahy, kto nakupuje potraviny v domácnosti, rozdiely v očakávaniach medzi mužmi a ženami sa vytratili. Podobne je aj nákupné správanie starších, menej vzdelaných, nezamestnaných a príjmovo slabších ľudí iné v porovnaní s ostatnými skupinami obyvateľstva.

Zlé časy v ekonomike

„Ľudia si tiež spájajú infláciu so zlými časmi v celej ekonomike. Očakávajú vyššiu infláciu pri nižšom raste ekonomiky a vyššej nezamestnanosti a naopak. Súčasný ekonomický vývoj môže takéto chápanie vzťahov v ekonomike utvrdzovať,” konštatoval Marenčák. Zároveň upozornil, že podobné epizódy sú v ekonomike skôr výnimkou. Odborná verejnosť si spája infláciu s prehrievaním ekonomiky, teda s dobrými časmi.

Veľký vplyv na vnímanie inflácie a tvorbu inflačných očakávaní máju skúsenosti a vnemy pri nakupovaní, najmä potravín. „V minulom roku narástli ceny potravín približne o štvrtinu. Rástli aj náklady bývania či ceny pohonných hmôt. Tieto položky sú ľuďom na očiach najviac, preto niet divu, že ľudia vnímajú infláciu citlivo a dokonca vyššiu, ako oficiálne meranú,” vysvetlil analytik NBS.

S poklesom inflácie cien potravín by tak podľa neho mali klesnúť aj inflačné očakávania ľudí. Spomalenie rastu cien poľnohospodárskych plodín na svetových trhoch už tlmí nákladové tlaky výrobcov potravín. „Postupne by aj ceny potravín v našich obchodov mali prepnúť z cválania na pomalý klus. Zníženie inflačných vnemov, a tým pádom očakávaní, by malo nasledovať,” dodal Marenčák.

Zdroj: www.aktuality.sk

Top
>