Na rast reálnych miezd si ešte počkáme. Ceny budú v najbližšom období stúpať rýchlejšie ako platy, priblížila vo svojej jesennej prognóze Národná banka Slovenska (NBS). Vývoj v tejto oblasti tak bude horší, ako sa pôvodne očakávalo. Do slovenského normálu by sme sa podľa guvernéra centrálnej banky Petra Kažimíra mohli dostať až v roku 2025.

 

„Nie je to žiadna sláva. Je pravdou, že v najbližšom roku znižujeme odhad ekonomického rastu a zároveň odhadujeme aj nižšiu infláciu, ktorá však bude stále na dlhodobo neprijateľnej úrovni,“ vyhlásil vo štvrtok Kažimír s tým, že aktuálna prognóza NBS je horšia ako tá z leta. Rovnako zdôraznil, že ďalší rast miezd nepostačí na to, aby dokázal kompenzovať rast inflácie.

Reálne mzdy v najbližšom období klesnú o 1,2 percenta a na ich skutočný rast si budeme musieť počkať až do budúceho roka. Národná banka pritom v predchádzajúcej prognóze predpokladala, že prepad reálnych príjmov sa zastaví už v tomto roku.

Z najnovšieho odhadu centrálnej banky rovnako vyplýva, že priemerná inflácia v roku 2023 bude na úrovni takmer 11 percent. Čo sa týka budúceho roka, rast cien by mal byť na úrovni menej ako šesť percent. „Pre nás je primárny súboj s vysokým rastom cien,“ dodal Kažimír.

S akými predpokladmi prichádza aktuálna prognóza NBS v rámci ďalších oblasti slovenskej ekonomiky?

1. Platy

Národná banka vo svojej letnej prognóze predpokladala, že prepad reálnych príjmov sa zastaví ešte v roku 2023. Jesenná predikcia však tento predpoklad výrazne koriguje. Podľa nej majú reálne mzdy v najbližšom období klesnúť o 1,2 percenta, pričom do plusových čísel sa majú dostať až na budúci rok. Centrálna banka počíta s tým, že v roku 2024 porastú priemerné reálne mzdy o 2,3 percenta a v roku 2025 o 2,1 per­centa.

Pri pohľade na najbližšie mesiace tak aktuálna predpoveď ponúka horší scenár vývoja ako tá predchádzajúca. „Medziročná dynamika miezd sa zrýchlila, zvýšenia kúpyschopnosti sa však domácnosti nedočkali. Mzdy napriek rýchlejšiemu rastu zaostali za očakávaniami,“ píšu ekonómovia. Upozorňujú tiež na to, že v prvom polroku tohto roka bol pomalší najmä vývoj platov v súkromnej sfére.

2. Inflácia

Na vývoj miezd však má stále najväčší vplyv inflácia, čo sa v praxi prejavilo na vysokom prepade kúpyschopnosti domácností. Ten bude podľa prognózy v najbližších rokoch tlačiť na rast nominálnych miezd. „Firmy väčšinou upravujú mzdy podľa minulej inflácie, takže určité dobiehanie očakávame, nebude však vytvárať dodatočné inflačné tlaky," predpokladajú analytici.

Podľa ekonómov bude inflácia v príbehu budúceho roka klesať rýchlejšie, ako pôvodne očakávali. „Celková inflácia však bude odznievať postupne. V budúcom roku budú ťahať infláciu nahor najmä regulované ceny energií,“ približujú vo svojej predikcii.

 

V auguste dosiahla inflácia úroveň 9,6 percenta, pričom vývoj jej hlavných položiek je rovnaký ako v eurozóne. Čo sa týka jednotlivých zložiek, ktoré ťahajú ceny nahor, najhoršie sú na tom potraviny, kde rast cien výrazne prevyšuje celkovú infláciu. Analytici v tejto súvislosti tvrdia, že zmiernenie rastu cien bude postupné a možno ho očakávať až v druhej polovici roka 2025.

3. Trh práce

Okrem súboja s vysokými cenami bude podľa Kažimíra pre našu ekonomiku kľúčový aj boj s nedostatkom pracovných síl. „Potvrdzujú to aj prieskumy medzi firmami, v ktorých firmy ako hlavnú príčinu tlaku na trhu prace uvádzajú nedostatok pracovných síl. S klesajúcou nezamestnanosťou sa znižuje priemerný počet uchádzačov na jedno voľné pracovné miesto,“ uvádza predpoveď.

Riešením by podľa guvernéra Kažimíra mala byť premyslená migračná politika. Zamestnávanie cudzincov však čiastočne pomáha už teraz. „Počet voľných pracovných pozícií stagnuje a voľné pracovné miesta sa darí zapĺňať prílevom zahraničných pracovníkov,“ píšu analytici. Platí pritom, že rastie počet zamestnaných cudzincov. Tento rok už ich je takmer 100-tisíc a vláda okrem iného prišla aj s opatrením v podobe pracovných víz, ktoré majú zjednodušiť prístup na pracovný trh pre dvetisíc ľudí zo zahraničia.

4. Ceny bývania

Pri predpovediach vývoja cien nehnuteľností vychádzajú analytici z pokračujúceho ochladzovania na realitnom trhu. To v preklade znamená, že ceny bytov a domov určených na bývanie stále klesajú. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom sú aktuálne o 2,3 percenta nižšie. Klesajú najmä ceny bytov, pričom ceny domov stagnujú. Dobrou správou je, že index dostupnosti bývania sa zlepšil o 1,5 percentné­ho bodu.

„Pokles cien nehnuteľností v spojení s rastom nominálnych miezd vyústil do mierneho zlepšenia dostupnosti bývania aj v 2. štvrťroku,“ odhadujú ekonómovia centrálnej banky. Spolu s tým pripomínajú, že množstvo dokončených bytov zostáva vysoké, no začatých stavieb pritom výrazne ubudlo. Banka preto očakáva, že v niektorých regiónoch môže byť v budúcnosti nedostatok bytov zdrojom tlaku na rast cien nehnuteľností.

 

Zdroj: www.pravda.sk