Okrem geopolitického napätia prispeli k rastu ceny zlata aj pokračujúce nákupy zo strany centrálnych bánk, nižšie úrokové sadzby a slabší kurz dolára.

Americko-izraelské útoky na Irán vystupňovali geopolitické napätie a prehĺbili neistotu ohľadom vývoja svetovej ekonomiky natoľko, že sa výrazne zvyšuje dopyt po zlate.

Okolo 8:40 stredoeurópskeho času vykazovala cena zlata rast o 2,4 percenta a pohybovala sa v blízkosti 5405 dolárov (zhruba 4580 eur) za troyskú uncu (31,1 gramu). Predtým sa vyšplhala až nad 5419 amerických dolárov, čo bola najvyššia úroveň za viac ako štyri týždne.

Izrael a Spojené štáty začali vojenskú operáciu proti Iránu v sobotu. Podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa je dôvodom snaha zabrániť režimu získať jadrovú zbraň.

Irán v odvete ostreľoval Izrael a niekoľko arabských krajín, v niektorých z nich sú americké základne. Pohrozil aj ďalšími silnými odvetnými údermi. Trump varoval, že by potom Spojené štáty udreli s ešte väčšou silou.

"Na rozdiel od predchádzajúcich eskalácií v tomto konflikte majú teraz obe strany pomerne pádne dôvody, aby v eskalácii pokračovali," uviedol podľa agentúry Reuters analytik Kyle Rodda zo spoločnosti Capital.com.

Nezávislý analytik Ross Norman predpovedal, že cena zlata sa vyšplhá na nové maximá, pretože svet podľa neho vstupuje do úplne novej éry geopolitickej neistoty. "Zlato je pravdepodobne najlepším ukazovateľom globálnej neistoty," upozornil.

Koncom januára cena zlata vystúpila na rekord v blízkosti 5600 dolárov za uncu. Investori zlato vnímajú ako bezpečné útočisko v časoch politickej a ekonomickej neistoty. Za celý minulý rok sa cena kovu zvýšila o 64 percent.

Okrem geopolitického napätia prispeli k rastu ceny zlata aj pokračujúce nákupy zo strany centrálnych bánk, nižšie úrokové sadzby a slabší kurz dolára.

Zdroj: www.hnonline.sk