Všade začína byť viditeľná kríza likvidity

Nestáva sa príliš často, aby renomovaný ekonóm začal hovoriť o Minského momente. Avšak v pondelok na Bloombergu Ludovic Subran, hlavný ekonóm Allianzu varoval pred „finančnou nehodou“.

Investori by sa mali podľa neho pripraviť na mesiace upravovania cien aktív, ktorý nehoda spôsobí. „Máme všetky ingrediencie potrebné pre Minského moment,“ povedal L. Subran predtým pracujúci vo Svetovej banke a na francúzskom ministerstve financií.

Minského moment

Americký ekonóm Hyman Minsky sa špecializoval na skúmanie procesu, ako prílišné dlhy spúšťajú finančnú nestabilitu. Problémy sa začínajú v dobrých ekonomických časoch, kedy nízke úrokové sadzby podporujú tvorbu nadmerného dlhu.

Rastúce ceny aktív priťahujú ďalší dlh, ktorý však postupom času už negeneruje také zisky ako na začiatku. Cashflow z investície prestáva stačiť na splátky úrokov aj istiny. Čoraz viac rastie Ponziho a špekulatívne investovanie, kde ziskovosť investície závisí už len od rastu hodnoty aktíva.

V časoch vysokého dlhu a gigantických trhových ocenení následne prichádza kríza cashflowu. Taká vznikla naposledy počas globálnej finančnej krízy v roku 2008, keď cena špekulatívnych cenných papierov naviazaných na hypotekárny trh prestala rásť.

Chýbajúci cashflow

Už malý pokles cien aktív je pre investorov žijúcich na prílišnom dlhu zlým znamením. Cashflow, ktorý ich investícia generuje, prestáva stačiť na splátky dlhu. Veritelia z obáv o svoje úvery začnú požadovať ich splácanie, čo investorov núti predávať aktíva. To spôsobí, že z malého poklesu cien aktív sa stáva veľký prepad.  

„Všade začína byť viditeľná kríza likvidity,“ povedal L. Subran. Oblastí, kde sa môže stať finančná nehoda, je mnoho. Môže to byť bankový sektor, kde sa aktíva regionálnych bánk nafúkli príliš veľa a príliš rýchlo. Môžu to byť špecializované hedžové fondy, ktoré investovali do komerčných nehnuteľností.

Rizikom sú aj korporátne dlhopisy, ktorých výnosy sú podľa L. Subrana stále nízke. Či nebankoví finanční sprostredkovatelia ako penzijné fondy. Prepadmi amerických bánk to nekončí a v najbližších mesiacoch sa budú očistné trhové procesy objavovať čoraz častejšie.

Spustí ich zvyšovanie úrokových sadzieb v časoch extrémne vysokého dlhu a chybného manažmentu rizika založeného na viere v existenciu dlhodobo nízkych úrokových sadzieb. Tieto problémy sa len pred nedávnom prejavili na bilanciách menších amerických bánk.  

Kríza komerčných nehnuteľností

Lokálne a regionálne banky majú okrem vysokých úrokových sadzieb jeden spoločný problém – neistý vývoj na trhu komerčných nehnuteľností. Na ňom nebola kríza od 90. rokov minulého storočia, čo vytvorilo priestor pre vznik nadmernej finančnej páky.

Práve tento trh je príkladom finančnej špekulácie, keď sa developeri spoliehali na lacné financovanie a získané peniaze ďalej investovali do rastúcich cien.  „Vidíme tu dokonalú búrku rastúcich úrokových sadzieb, ktoré nútia aktíva preceňovať smerom dolu, v kombinácii so štrukturálnym poklesom miery obsadenosti a starnúcich aktív,“ povedala pre Financial Times hlavná investičná riaditeľka Guggenheim Partners Anne Walshová.

Na problémy nedostatku dostupného financovania poukázal aj posledný prieskum úverovania bánk, ktorý hovorí o „tesnejších štandardoch a nižšom dopyte po realitných úveroch“. Zhoršovanie dostupnosti úverov spomínajú aj mnohé americké spoločnosti vo svojich kvartálnych správach, najmä v súvislosti s trhom realít, keď ich počet dosiahol najvyššie úrovne od globálnej finančnej krízy.

Negatívna spätná väzba

Súčasná finančná nestabilita nie je dôsledkom chybnej politiky vybraných komerčných bánk. Je spôsobená budovaním nadmerného systémového dlhu, ktorého veľkosť presiahla schopnosť globálnej ekonomiky ho financovať. Rast úrokových sadzieb cashflow investorov ešte viac priškrtí, čo spôsobí príchod Minského momentu.

Z pohľadu naň spravili centrálne banky tri veľké chyby. Po prvé, pomocou nulových sadzieb dramaticky navýšili globálny dlh a vytvorili bubliny na finančných trhoch, najmä na trhu nehnuteľností a rizikových korporátnych dlhopisov. Po druhé, pri klesajúcej inflácii stále sprísňujú menovú politiku, čo má za následok zhoršujúcu schopnosť prefinancovávať dlhy. Po tretie, ignorujú prudké zhoršovanie sa ekonomiky a stability na finančných trhoch, čím do systému dodávajú negatívnu spätnú väzbu. Takéto správanie neostane bez následkov.

Zdroj: www.trend.sk